Štvornožkovanie bábätka

Každá fáza, ktorou si dieťatko prechádza, je preň dôležitá. Je to taká prestupná stanica pre ďalšie, vyššie fázy, ktoré si vyžadujú väčšiu silu či mieru uvedomenia. Je dobré, ak dieťatko fázy nepreskakuje a každou si postupne prejde. Z praxe však ale vieme, že každé dieťatko je individuálne. Tabuľky netabuľky, deti niektoré fázy preskočia, či v nich strávia viac času ako je písané. Jedna z fáz, ktorá je pre vývoj dieťatka naozaj dôležitá a je dobré, ak ju dieťatko nepreskočí, je práve fáza štvornoženia. A práve na ňu sa pozrieme v tomto článku.

Kedy dieťa začína štvrnožkovať?

Každé dieťa napreduje vo vývoji individuálne. Na to, aby sa presunulo o etapu vyššie musí byť pripravené. Dalo by sa povedať, že vývoj dieťaťa sa vyvíja v určitých vzorcoch. Svalové skupiny sa aktivujú vtedy, kedy sa majú, keď sú dostatočne spevnené z aktuálnej fázy. Vtedy je dieťatko pripravené na prechod o stupienok vyššie. Preto sa všeobecne neodporúča deti tlačiť vo vývoji dopredu. Tlačením na fázy, na ktoré dieťa nie je fyzicky pripravené, môžeme narobiť viac škody ako osohu.

Dieťatko sa začína dvíhať na kolienka zvyčajne počas fázy plazenia. Najskôr sa moc na štyroch nedokáže udržať, potrebuje spevnieť. Keď už sa na všetkých štyroch udrží nastupuje väčšinou fáza hojdania sa. Dieťatko kľačí na kolienkach, opiera sa ručičkami o zem a hojdá sa spredu dozadu. V tejto fáze opäť posilňuje svalové skupiny potrebné na to, aby sa pohlo vpred. K tomu väčšinou dochádza niekedy okolo 8.-9. mesiaca. Ako však stále zdôrazňujeme, každé dieťatko je individuálne. Niektoré začínajú štvrnožiť skôr, iné neskôr ako udávajú tabuľky. Všetko je to v úplnom poriadku. Fáza štvornoženia sa považuje za jednu z najdôležitejších a najzdravších. Prečo je tomu tak?

Prečo je fáza štvornoženia taká dôležitá?

Štvornoženie je pre dieťatko na začiatku vcelku náročná činnosť. Okrem toho, že si musí v hlavičke uvedomiť, ako posúvať ručičky a nožičky tak aby nespadlo na nos, musí mať aj veľkú svalovú silu, aby sa v tejto polohe udržalo. Štvornoženie vo výraznej miere posilňuje stred tela, podporuje správne držanie tela a pokladá základy neskorších správnych stereotypov chôdze. Navyše je dokázaný pozitívny vplyv na kognitívne funkcie a jemnú motoriku. Štvornoženie podporuje takzvaný skrížený vzor pohybu, kedy ide dieťatko dopredu pravou rukou a ľavou nohou a naopak. Tento pohyb je veľmi potrebný pre správne spevnenie svalov stredu tela a stimuláciu oboch mozgových hemisfér. O tom si povieme ďalej v článku, teraz naspäť ku svalom. Štvornoženie spevňuje sa chrbtové svalstvo, svaly na ramenách, spevňuje sa ramenný pletenec a svaly dolných aj horných končatín. Ak dieťatko trpelo novorodeneckou diastázou tak v tomto štádiu cvičením skríženého vzoru diastáza ustupuje. Posilňujú sa svalové skupiny potrebné pre ďalšiu etapu – vzpriamenie a chôdzu. Štvornoženie stimuluje spoluprácu oboch hemisfér, vďaka skríženému vzoru sa hemisféry prepájajú. Zlepšuje sa koordinácia ruka-noha a priestorová orientácia.

Deti, ktoré túto etapu preskočia, majú vyššie riziko oslabenia svalov stredu tela a vzniku nesprávnych pohybových vzorcov, ktoré nastupujú v vývoji neskôr. Zvyknú sa viac hrbiť a guľatiť chrbátik, lebo ho nemajú dostatočne posilnený. Môžu sa viac prehýbať v driekovej oblasti či trpieť na ploché nohy. Práve vo fáze štvrnoženia sa začína aktivovať a vyvíjať klenba chodidla. Môže sa vyskytnúť asymetria či nadmerné zaťažovanie kĺbov, a to najmä v prípade, že dieťatko staviame na nohy skôr, ako je na to samo pripravené. Dieťatko treba nechať štvrnožkovať tak dlho, ako potrebuje. Keď na to bude pripravené, samo sa posunie ďalej.

Zaujímavosťou je napríklad aj to, že pri vývoji všetko so všetkým súvisí a pokladá základy pre situácie, ktoré nastanú až neskôr v čase. Deti, ktoré napríklad preskočili fázu štvrnoženia, alebo v nej nepobudli dostatočne dlho, napríklad môžu viac tlačiť ceruzkami do zošita v neskoršom veku. Môže za to nedostatočné posilnenie ramenných kĺbov a pletenca ramena, ktoré sa spevňujú práve štvornožením. Dokonca aj samotný úchop príboru je priamo ovplyvnený silou ramena a ramenného pletenca. Deti, ktoré preskočili fázu štvrnoženia môžu mať dokonca aj nedostatočne vyvinutú priestorovú orientáciu či vnímanie tempa a rytmu. Môže za to nedostatočné prepojenie mozgových hemisfér, ktoré sa stimuluje práve precvičovaním skríženého vzoru pri štvornožení.

Rovnako môžeme spomenúť, že na hrubú motoriku priamo nadväzuje jemná motorika. Nie darmo sa hovorí o psycho-motorickom vývoji dieťaťa, keďže idú spolu ruka v ruke a priamo sa ovplyvňujú. Do jemnej motoriky nezaradzujeme iba pinzetový úchop či schopnosť manipulovať s lyžičkou. Patrí sem aj reč a logické myslenie. Nedostatočne pevná hrubá motorika môže teda viesť k problémom s artikuláciou či k neskoršiemu nástupu reči. Práve pohyby pri lození, skrížený vzor, aktivujú celý komplex neurologických spojení. Mozog sa týmito pohybmi prepája. A tak sa my dostávame zas a znovu k tomu, že dieťatko treba nechať vo vývojových etapách dostatočne vyzrieť na to, aby sa posunulo samé a netreba ho tlačiť do vzorcov, na ktoré ešte nie je pripravené.

Čo môžem spraviť pre správne napredovanie dieťatka?

Nechať ho tak. ☺ Ideálny scenár je dieťatku poskytnúť toľko slobodného priestoru, aby mohlo objavovať čo dokáže a mohlo sa posúvať ďalej. Nadmerné nosenie dieťatka ho brzdí v objavovaní schopností svojho telíčka. Dieťatko treba nechať na zemi, kde si neublíži, okolie zabezpečiť tak, aby bolo bezpečné. Občas ho treba nechať aj potrápiť sa. Keď niečo chce, nechajme ho aby sa k tomu dostalo samé, nepodávajme mu to. Keď chce prísť k nám, nechajme ho sa k nám dostať samé, nechoďme mu oproti. Motivácia je najväčšou hnacou silou.

Nechajme dieťatko napredovať samé. Nesnažme sa ho posúvať tam, kde ho chceme mať a ono na to ešte nie je pripravené. Hovoríme o stavaní na nožičky, posádzaní detí a vyobložení ich vankúšmi, používaní chodítok či skákadiel pre detičky. Všetky tieto činnosti a pomôcky nútia deti zapájať svalové skupiny, ktoré nemajú ešte dobre posilnené. My si môžeme myslieť, ako dobre spravíme, že dieťatku ukážeme nový rozmer napríklad v podobe skákadla. Dieťatko je síce šťastné, smeje sa a prebaví sa v ňom hodnú chvíľku. Počas toho ale vyvíja neúmerný tlak na kĺbiky a chrbátik, ktoré ešte nie sú na vertikalizáciu a nedajbože odrazy v skákadle, pripravené. Riskujeme tak, že dieťa budú v neskoršom veku trápiť problémy s chrbtom či zlé držanie tela.

Najlepšie, čo môžeme pre dieťa spraviť je dať mu priestor. Netlačiť ho dopredu, rešpektovať jeho individualitu od mala. Samo sa bude posúvať podľa toho, ako bude pripravené. My ho môžeme na jeho ceste doprevádzať, motivovať, povzbudzovať, tešiť sa z jeho úspechov a pomojkať pri neúspechoch. Dieťa tak neobjaví len svoje pohybové schopnosti. Objaví tak niečo veľmi dôležité, z čoho bude ťažiť po celý zvyšok života – svoju samostatnosť a nezávislosť. Ak sa chcete poradiť alebo sa vám čokoľvek nezdá, obráťte sa na svojho pediatra alebo detského fyzioterapeuta. Tí vám dobre poradia, čo si všímať a ako dieťatko správne motivovať či s ním v prípade potreby vedieť zacvičiť.