Pukanie kĺbov

Anatómia kĺbu

Na to, aby sme pochopili, čo sa za praskaním a pukaním kĺbov nachádza, musíme najskôr pochopiť anatómiu kĺbu. Veľmi zjednodušene, kĺb je pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí. Tie sa vo vnútri väzivového puzdra dotýkajú plochami, ktoré sú pokryté chrupkou. Hrúbka tejto chrupky závisí od namáhania kĺbu a váhy vyvíjanej na kĺb. Môže byť hrubá od 0,5 po 6 mm. Celý tento mechanizmus sa nachádza v kĺbovom puzdre, ktoré je dostatočne priestranné, aby neobmedzovalo kĺb v pohybe. Dôležitou súčasťou kĺbového puzdra je synoviálna vrstva. Tá vystiela celé vnútro kĺbu. Okrem toho, že obsahuje bohaté riečisko ciev a nervov, produkuje aj takzvanú synoviálnu tekutinu, ktorá puzdro vypĺňa, znižuje trenie a vyživuje chrupky. Chrupky sú od seba oddelené tenkou vrstvou tejto tekutiny. A práve ona môže sa to mýtmi opradené pukanie a praskanie. Ako?

Čo môže za pukanie kĺbov?

Ako sme si teda už povedali, v kĺbovom puzdre sa nachádza synoviálna tekutina. Pri rozťahovaní kĺbov od seba vzniká v puzdre podtlak. Ten nasáva oxid uhličitý a kyslík z membrány kĺbového puzdra a nasáva ho do tekutiny v puzdre. Tieto plyny tvoria spoločne v synoviálnej tekutine bublinky. A práve praskanie týchto bubliniek spôsobuje to mýtické praskanie v kĺboch ☺. Zjednodušene povedané, pukanie kĺbov je vlastne sprievodným javom praskania plynových bubliniek v kĺbovej tekutine.

Mýty a pravdy

Každý, kto si puká prsty sa určite stretol s komentármi typu: „nepukaj si prsty, budú sa ti triasť ruky alebo nepukaj si prsty, budeš mať artritídu“. Práve táto choroba bola dlhé roky spájaná s fenoménom praskajúcich kĺbov. Je tomu naozaj tak? Vedie pukanie kĺbov k artritíde? Vedci tento jav dlhé roky skúmali a nenašli dostatočné množstvo presvedčivých dôkazov ktoré by jednoznačne spojili fenomén praskania kĺbov s ochorením artritída. Jeden vedec dokonca spravil veľmi zaujímavý pokus sám na sebe, ktorý trval neuveriteľných 60 rokov! Tento pán si 60 rokov praskal kĺby na ľavej ruke. Na staré kolená si dal porovnať „vypraskanú“ ľavú ruku a „panenskú“ pravú. Obe ruky obstáli rovnako, nebol medzi nimi nájdený žiadny rozdiel.

To, že neexistuje dostatok dôkazov spájajúcich praskanie kĺbov s artritídou alebo iným degeneratívnym ochorením kĺbov neznamená, že tento zvyk sa nedá považovať za zlozvyk a netreba sa ho zbaviť. Čo skúmanie vedcov naozaj potvrdilo je tvrdenie, že ľudia, ktorý si praskajú kĺby na rukách mávajú častejšie opuchnuté ruky či oslabený stisk.

Prečo si pukáme prsty?

Pukanie kĺbov je prirodzená vec. Pukajú nám najmä najviac namáhané kĺby na rukách, no nie je výnimkou že nám pukne v kolene vždy pri chôdzi do schodov alebo keď pohneme hlavou do jedného smeru. Pukaniu sa nedá tak úplne vyhnúť, je to fyziologický proces. Pukanie v kĺboch je bezbolestné. Ak tomu však tak nie je a pri pukaní pociťujete bolesť, navštívte fyzioterapeuta alebo ortopéda, mohlo by to byť totiž varovným prstom ukazujúcim na vážne ochorenie kĺbov.

Ako sme si povedali, pukanie v kĺboch je prirodzený proces, ktorému sa jednoducho nedá vyhnúť. Mnohí ľudia si však kĺby pukajú naschvál. Najmä tie na rukách, prípadne si radi vypukajú krk. Dôvodov, prečo si pukáme kĺby, je veľa. Môže nám to prinášať istý pocit uvoľnenia napätia v tele. Isté štúdie sa zamerali na to, aká vibračná energia pri praskaní vzniká, keď dokáže priniesť citeľný pocit úľavy v organizme. Zistili, že praskanie kĺbov je podobné „sile, ktorá by dokázala zničiť hydraulické lopatky a lodné vrtule.“ Zaujímavo podaná štúdia, ale aspoň chápeme, prečo sa pri pukaní prstov niektorí ľudia cítia tak dobre.

Iní ľudia si pukajú prsty keď sú nervózni či psychicky nevyrovnaní. Dalo by sa to prirovnať k ohrýzaniu nechtov.

Či už si pukáme kĺby lebo je nám to príjemné alebo preto, že sme nervózni, jeden fakt ostáva nezmenený – pukanie kĺbov nepatrí moc do spoločnosti. Jedná sa totižto o zvukový fenomén, ktorý je veľkému množstvu ľudí vyslovene nepríjemný. Tak ako si na verejnosti neohrýzame nechty, tak si nemusíme ani pukať kĺby. Aspoň budeme môcť na staré kolená pevne zovrieť ruku v päsť. ☺