Popôrodná depresia

Popôrodná depresia je téma, ktorej treba jednoznačne venovať viac pozornosti, než tomu bolo doteraz. Kedysi sa nad maminkami s psychickými problémami po pôrode mávlo rukou a ich stav sa pripisoval precitlivenosti, hormonálnym výkyvom, nedostatku spánku či obrovskej zodpovednosti, ktorá prišla s narodením dieťaťa. Dnes tomu našťastie už tak nie je, aj keď sa stále bohužiaľ nájdu takí, čo tento problém bagatelizujú. Široká verejnosť, a to nielen tá odborná, volá po normalizácii psychických problémov, popôrodnú depresiu nevynímajúc. V tomto článku, v trochu vážnejšom duchu než je u nás zvykom, si povieme o tomto nevyspytateľnom strašiakovi mnohých žien v očakávaní trochu viac. Povieme si, čo to je, aké varovné znaky si treba všímať u žien po pôrode, kedy vyhľadať pomoc a ako sa popôrodná depresia lieči. Pohodlne sa usaďte, otvorte myseľ a čítajte. 

Poznámka: Tento článok je informatívny, v žiadnom prípade nenahrádza odbornú pomoc. Rady v ňom treba brať ako tipy, nie ako návod. V prípade podozrenia na popôrodnú depresiu sa obráťte na lekára.

Čo je popôrodná depresia

Popôrodná depresia je druh depresie, ktorá sa môže objaviť a rozvinúť v priebehu do jedného roka od pôrodu. Bohužiaľ sa nejedná o vzácne ochorenie, ale vcelku bežný jav. Postihuje štatisticky o niečo viac ako 1 rodičku z 10. Vyskytuje sa teda dosť často, no nie vždy v rovnakom rozsahu. Jednotlivé prípady sa od seba veľmi líšia, vážnosťou aj priebehom ochorenia. Popôrodná depresia sa môže prejavovať miernym smútkom ale aj paralyzujúcou depresiou. V každom prípade, ak máte podozrenie, že sa u vás alebo niekoho v okolí rozvinula popôrodná depresia, vyhľadajte odborníka, alebo skúste dotyčnej osobe dohovoriť aby svoje problémy nedusila v sebe. Neriešená depresia sa totižto môže ťahať veľmi dlho a môže sa rapídne zhoršovať až do stavu, kedy bude stav života ohrozujúci pre matku, ale v niektorých prípadoch aj pre jej dieťa. Ako teda spoznať, že sa môže jednať stav popôrodnej depresie?

Varovné signály

Tak ako každé ochorenie aj popôrodná depresia má svoje sprievodné symptómy či varovné signály, ktoré je dobré si všímať. Ktoré sú to?

• Smútok a nevysvetliteľne sklesnutá nálada trvajúca viac ako dva týždne po pôrode
• Smútok a sklesnutá nálada, ktoré sa objavia neskôr po pôrode, nie bezprostredne po ňom. Tieto dva symptómy sú totižto úplne bežné pre takzvané baby blues, ktoré sa vyskytuje hneď po pôrode ale do dvoch týždňov odznie. O tom si povieme v samostatnom odseku o kúsok ďalej. Takže suma sumárum, viac ako dva týždne alebo sa objavia neskôr po pôrode – červená kontrolka bliká.
• Neschopnosť sa tešiť, strata záujmu o okolitý svet
• Nízky level energie, neustále vyčerpanie, spavosť
• Insomnia – nespavosť. Priamy protiklad k spavosti – oba tieto extrémy sú varovným signálom
• Problémy postarať sa o seba a o dieťa
• Uzatváranie sa pred okolím, prerušovanie kontaktov
• Problémy s koncentráciou a rozhodovaním, pamäťou
• Plačlivosť
• Nízky sex-drive
• Pocity neschopnosti, neúspechu, viny
• Záchvaty úzkosti, paniky (strach, že dieťatko ochorie, že dostatočne nepriberá, že nie je v bezpečí, že je príliš ticho, čo ak nedýcha / odporúčame zadovážiť si monitor dychu, pre väčší pokoj na duši
• Strata chuti do jedla alebo naopak prejedanie sa
• Desivé myšlienky – strach, predstavy, že by sme dokázali ublížiť vlastnému dieťaťu
• Strach byť osamote s dieťaťom
• Pocit, že nezvládame situáciu. Že sme zlý rodič
• Fyzické prejavy ako je potenie, zrýchlený pulz, dych, prudko bijúce srdce, chvenie, nemožnosť popadnúť dych, tlak na hrudi
  

Mamička trpiaca popôrodnou depresiou, ktorá nepožiadala o pomoc, tak môže zažívať / robiť:

• Pocit hanby, zlyhania
• Podceňovanie závažnosti ochorenia
• Netuší, že je niečo zle
• Tlak spoločnosti, sociálne pozadie, nedostatočná podpora okolia
  

Za depresiu sa netreba hanbiť. Môže postihnúť kohokoľvek, toto ochorenie nie je moc vyberavé. Ak máme strach z odsúdenia okolia, čo je síce hlúposť, ale je to stále pochopiteľné, môžeme kontaktovať anonymnú telefonickú linku alebo špecializované internetové poradne.

Čo môže stáť za popôrodnou depresiou?

Čo presne môže za vznik popôrodnej depresie doposiaľ nie je známe. Faktom ostáva, že fyzické, psychické, emocionálne a sociálne zmeny, ktoré prichádzajú s narodením dieťaťa hrajú pri vzniku tejto choroby obrovskú úlohu. 

• Fyzické zmeny.
  
  Bez ohľadu na to, či bol pôrod jednoduchý, ľahký a rýchly, alebo naopak náročný a komplikovaný, predstavuje táto skúsenosť obrovskú záťaž pre telo. Okrem toho sa po pôrode radikálne a prudko menia hladiny hormónov, čo môže do veľkej miery prispieť k zhoršenej psychickej pohode
  
  
• Emocionálne zmeny.
  
  Zvyknúť si na rodičovstvo, najmä v prípade prvorodičov, nie je jednoduché. Na rodiča je vyvíjaný veľký tlak. Neustále musí zodpovedať potrebám niekoho iného, komu navyše nerozumie. Vzťahovými zmenami si prechádza aj samotný rodičovský pár, ktorý sa vysporiada s tým, že síce má svoje vytúžené dieťatko, no s tým spojenú obrovskú zodpovednosť, nedostatok spánku, individuálneho priestoru.
  
  
• Sociálne zmeny.
  
  Aj keď sa to na prvý pohľad možno nezdá, spoločnosť kladie na rodičov veľké nároky. Očakáva sa, že budú všetko zvládať, nebudú potrebovať pomoc a ešte aj pri tom budú vyzerať skvelo. V tomto prípade hádžeme vinu na sociálne siete a ich predhadzovanie skreslenej reality, ktorá má od tej skutočnej na míle ďaleko. Ďalším stresovým faktorom, čo sa spoločenskej sféry týka, je zvýšená náročnosť udržiavania spoločenským vzťahov, kontaktov a sociálneho života všeobecne. S dieťatkom sa niektoré veci horšie plánujú a priatelia, najmä tí bezdetní, nemajú voči tomu vždy pochopenie. Zhoršovanie vzťahov a odpájanie sa od kontaktov môže výrazne zhoršiť psychický stav mamičky, ktorej chýba kontakt s realitou a možnosť trošku „vypadnúť“ z plienkového a mliečneho stereotypu. 

Ďalšie ovplyvňujúce faktory, ktoré nemusia bezprostredne súvisieť s pôrodom alebo môžu sa datovať aj do časov pred tehotenstvom samotným, sú:

• Psychické problémy pred tehotenstvom
  
• Podmienky, v ktorých žijeme – strata práce, zlé sociálne podmienky, nedostatočná podpora od partnera, rodiny, stres
• PTSD – syndróm post-traumatického šoku, trauma z detstva alebo dospievania
• Domáce násilie
• Extrémne nízke sebauvedomenie a sebavedomie – vedie k pochybnostiam o schopnosti postarať sa o seba a dieťa, čo môže prerásť do depresie

Kedy treba vyhľadať pomoc

Okamžite ako začneme pozorovať, že niečo nie je v poriadku. Popôrodná depresia je vážne ochorenie, ktoré vyžaduje skúsený prístup odborníka. Čím skôr sa s pomocou začne, tým väčšia je pravdepodobnosť skorého a úplného vyliečenia. Čím dlhšie sa naopak zásah odborníka bude odkladať, tým väčšie riziko dlhého a ťažkého priebehu a potreba silnejších liekov či hospitalizácie. Chorá mamička totižto nie je vôbec sama sebou. Svoje rozhodnutia a činy neovplyvňuje racionálne, veľakrát koná akoby „mimo svojej mysle“ a častokrát si dokonca nepamätá čo robila, či čo hovorila. Mozog jednoducho koná skratovo, vynecháva, neukladá. Jednoducho nie sme to my. Je to depresia. Preto treba vyhľadať pomoc naozaj okamžite, aby sa predišlo komplikáciám a problémom.

Mamička trpiaca popôrodnou depresiou častokrát tvrdí, že svoje dieťa neľúbi. V prípade vážneho priebehu depresie dokáže nechať dieťa v aute alebo „zabudne“, že ho má doma, napriek tomu, že dieťa plače. Nič z toho ale mamička nerobí vedome alebo naschvál. Jej mozog jednoducho funguje v režime depresie. Preto je naozaj nevyhnutné, a zopakujeme to pokojne aj stokrát, vyhľadať pomoc akonáhle si všimneme niečo atypické v správaní či myslení. Každá mamička si zaslúži užiť si voňavý, aj keď náročný a často uplakaný, prvý rok. To však mamičky s popôrodnou depresiou nedokážu. Nedokážu sa tešiť zo života, radovať sa z bábätka. Tento čas im už nikto nevráti a mnohé ľutovali, že nevyhľadali pomoc skôr, aby si zdravé užili rodičovstvo. Preto, zas a znova donekonečna opakujeme, že je potrebné vyhľadať pomoc ASAP.

Pre mamičku môže byť ťažké, zdôveriť sa niekomu, že sa necíti dobre. Na rodičov je vyvíjaný tlak spoločnosťou, že sa musia cítiť šťastní, nadšení, milujúci. Ak sa tak mamička necíti, môže sa trápiť pocitom, že zlyháva ako rodič, je že zlá matka. Nie je tomu však tak. Popôrodná depresia môže postihnúť kohokoľvek, nie je to nikoho vina. Treba preto odložiť bokom pocit hanby a so svojím problémom sa podeliť s niekým, kto nám pomôže vyhľadať pomoc.

Ako pomôcť mamičke, ak máme podozrenie na popôrodnú depresiu?

Ak máme pocit, že je nám blízka osoba, ktorá sa nedávno stala matkou, v psychickej nepohode, nezatvárajme pred tým oči, ale pokúsme sa jej pomôcť. Niekedy práve naša malá snaha dokáže zvrátiť celú situáciu. Čo môžeme spraviť?

• Buďme trpezlivý, na mamičku netlačme, skôr jej ponúknime pomoc s dieťatkom, domácnosťou, buďme jej oporou, ramenom na vyplakanie
• Povzbudzujem ju, aby sa vyrozprávala. Podporujme ju v tom, aby všetko svoje trápenie zo seba vyliala a nedržala ho v sebe
• Povedzme jej, že jej pocity sú legitímne, sú v poriadku, sú na mieste. Nemusí sa za ne hanbiť a potláčať ich. Musí ich prežiť, pochopiť a spracovať a my pri nej budeme stáť
• Mamičku nekritizujme, nebagatelizujme jej problémy
• Podporme mamičku v tom, aby oddychovala. Pomôžme jej, povedzme jej, že nemusí prijímať návštevy, keď sa pri tom cíti nekomfortne.
• Pomôžme je nájsť si čas pre seba. Postrážiť dieťatko kým si mamička zájde napríklad na masáž alebo na niečo, pri čom sa bude cítiť dobre
• Ponúknime jej, že jej navaríme zdravé jedlo, aby mala viac času a najmä, čo je vo veci psychického zdravia veľmi dôležité, aby mala zdravé a výživné jedlo
• Buďme s ňou v kontakte, rodičovstvo môže byť občas osamelé a izolujúce
• Povzbuďme mamičku, aby sa obrátila na lekára alebo odborníkov
• Obráťme sa na partnera a rodinu mamičky a povedzme im o našom podozrení. Podpora najbližších je kľúčová. O tom si ešte povieme viac ďalej v článku.
  

Čo môže urobiť mamička, ktorá sa necíti psychicky v pohode?

Je dôležité hovoriť o veciach týkajúcich sa duševného zdravia a neustále sa v tejto oblasti vzdelávať. Pretože len tým, že sa pred nimi nebudeme uzatvárať a budeme o nich otvorene hovoriť si možno niekto uvedomí, že „aha, presne takto sa cítim ja, asi nie som úplne v poriadku“. Pretože prvým krokom k riešeniu problému je uvedomiť si ho. A čím viac o tom spoločnosť bude vedieť, tým väčšia je šanca, že ľudia trpiaci duševnými chorobami si ich uvedomia a obrátia sa pre pomoc. Ak si teda mamička uvedomí, že niečo nie je okay, čo môže pre seba spraviť v rámci „domácej samoliečby“?

• Zabezpečiť si čas len sama pre seba. Mimo rodiny, mimo domácnosti
• Nevzdať sa koníčkov a obľúbených činností. Skoro všetko sa dá skĺbiť s rodičovstvom, len to občas chce trošku viac plánovania
• Hovoriť o svojich pocitoch. Neuzatvárať sa, neizolovať. Izolovať sa pred spoločnosťou a priateľmi je niekedy to, čo chceme najviac, keď nás niečo trápi. V tomto prípade je ale dôležité sa zaťať a nespraviť to. Samota je dobrá, každý potrebuje byť sám. Ale nie je samota ako samota, na tú tenkú hranicu pozor
• Snažiť sa udržať si zdravú rutinu -  spánok, starostlivosť o seba, zdravé jedlo, dostatok času na čerstvom vzduchu

Tieto body nemusia slúžiť výhradne ako terapia. Môžu padnúť vhod aj ako prevencia, aby sme sa ako čerství rodičia nezacyklili do rodičovských povinností a nezabudli na to, že sme aj individuálne osobnosti, niečí partneri, priatelia alebo rodina.

Čo môže spraviť rodina a priatelia pre mamičku s popôrodnou depresiou?

Podpora okolia je jedným z kľúčových faktorov vedúcich k vyhratiu boja nad popôrodnou depresiou. Mamička, ktorá je na všetko sama a nikto ju nechápe len ťažko popôrodnú depresiu porazí. Práve pomoc rodiny, partnera a priateľov hrá často tú zlomovú úlohu v liečbe depresie. Čo môžem teda rodina a priatelia spraviť pre mamičku, ktorú sa trápi vo vlastnej hlave?

• V prvom rade je potrebné si zistiť čo možno najviac informácií o popôrodnej depresii, aby sme detailne poznali nepriateľa predtým, než sa s ním pustíme do boja
• Obrňme sa trpezlivosťou, empatiou a pochopením
• Opýtajme sa, ako dokážeme pomôcť. Našu pomoc ale musíme myslieť úprimne, nesmie z nás byť cítiť, že je otázka položená „pro-forma“ a vlastne ani pomáhať nechceme
• Babysittujme, pomôžme navariť, pomôžme okolo domu
• Vytiahnime mamičku von, bez dieťatka. Na kávu, wellness, nákupy
• Buďme mamičke oporou. Nechajme ju vyrozprávať sa. Nie je vždy nutné vyjadriť názor, odpovedať. Veľakrát stačí iba si vypočuť, neprerušovať, pochopiť. Dajme mamičke najavo, že jej emócie majú hodnotu a to, čo cíti je v poriadku. Rady, síce dobre mienené, od niekoho, kto si neprešiel rovnakým ochorením, môžu mať niekedy efekt ako kosa na kameň. Počúvame, chápeme. Rady radšej prenecháme odborníkom alebo ľuďom s osobnou skúsenosťou. Človek, ktorý si neprešiel depresiou, len veľmi ťažko pochopí hlavu človeka bojujúceho s depresiou. 
• Ak sa o mamičku bojíme a máme pocit, že jej nevieme pomôcť, kontaktujme lekára alebo non-stop linky zriadené v danej problematike

Ako sa popôrodná depresia lieči?

Popôrodná depresia môže byť mierna a odznieť v priebehu krátkeho obdobia. Väčšina žien sa z PD dostane svojpomocne do 3-6 mesiacov. Môže sa ale aj progresívne zhoršovať a nie a nie odísť. Každá štvrtá matka s PD sa z nej nedokáže dostať bez pomoci zvonku. Preto je dobré vyhľadať pomoc akonáhle máme nejaké podozrenie, aby sme neriskovali, že mierna depresia prerastie do paralýzy a jediné, čo nám nakoniec pomôže, sú lieky. 

Ako sa popôrodná depresia lieči? V praxi rozoznávame dva základné prístupy, podľa závažnosti depresie – terapia (domáca alebo sedenia) a medikácia.

V ľahších prípadoch väčšinou stačí, keď mamička dodržiava kroky „domácej terapie“, ako sme si opísali vyššie. V prípade, že sa mamička obráti na odbornú pomoc, môže lekár alebo terapeut navrhnúť ďalšie kroky. Môže tým byť napríklad:

• Písanie si denníka. Dať myšlienky z hlavy na papier môže byť veľmi prospešná terapia ako sa vysporiadať so svojimi pocitmi, ktoré nevieme poriadne uchopiť a opísať.
• Talking treatment – terapeutické sedenia. Ak terapeut navrhne sedenia, vie prečo to robí. Niekomu by sa mohlo zdať, že rozprávania ako rozprávania, to môže aj s kamoškou. Základný rozdiel v rozprávaní sa s kamoškou a s terapeutom je v tom, že terapeut sa na nás pozerá neskreslenou objektívnou optikou. Neskáče do reči, nekomentuje, nenúka názory a rady na počkanie. Nabáda nás a smeruje nás k tomu, aby sme sa pochopili. Skôr kladie správne položené otázky, ako ponúka nevyžiadané rady. Terapia nie je hanba

V prípade, že sa depresia vymkne spod kontroly alebo neinvazívne metódy nepomáhajú, môže lekár navrhnúť liečbu antidepresívami. Tie môžu samozrejme ovplyvniť možnosť dojčiť a môžu so sebou niesť rôzne vedľajšie účinky. Treba sa pripraviť, že nastavenie na správnu liečbu a dávkovanie môže niekedy trvať. Za antidepresíva sa netreba hanbiť. Depresia je choroba. Antidepresíva sú lieky. Je smutné, že ich spoločnosť stále ešte démonizuje a pritom antibiotiká do seba hádže pre každej príležitosti. Ak lekár vyhodnotí, že je čas na antidepresíva, vie prečo to robí. Každý dobrý lekár sa im snaží po čo najdlhšiu možnú dobu vyhnúť a ponúknuť menej invazívne metódy. Preto ak tak rozhodne, vie prečo. 

V prípade, že je depresia absolútne nezvládnuteľná a predstavuje pre mamičku, i jej dieťatko, riziko, môže lekár navrhnúť hospitalizáciu. Pri nej sa mamičke intenzívne pomáha kombináciou terapií – sedia s psychiatrom na vyrozprávanie, skupinové aktivity, medikácia. Zas musíme len zdôrazniť, že za hospitalizáciou sa netreba hanbiť. Témy okolo duševného zdravia, choroby, terapie i hospitalizácie sa v našej spoločnosti postupne vymaňujú spod nálepky „tabu“. Depresia je choroba. Terapia nie je hanba. Antidepresíva nie sú zlyhanie. Hospitalizácia nie je koniec sveta. Dôležité je, aby sa mamičke pomohlo a tá si mohla plnohodnotne užívať život a tešiť sa z neho i svojho bábätka. Bez potrebného zásahu lekárov sa jej trpenie len zbytočne predlžuje, keď nemusí. 

Popôrodná depresia alebo baby blues?

Veľa mamičiek po pôrode vie potrápiť takzvané baby blues. Ide o stav vyvolaný hormonálnym kolotočom v tele ženy, únavou, emocionálnym vypätím. Žena môže byť nevysvetliteľne smutná, bez záujmu o okolie, vyčerpaná a spavá alebo naopak trpieť nespavosťou. Typické sú výkyvy nálad a plač. Hlavným rozdielom medzi baby blues a popôrodnou depresiou je v tom, že baby blues nastupuje hneď po pôrode a odznieva do dvoch týždňov po ňom. V tom čase sa zastabilizujú hormóny, ktoré emocionálne rozpoloženie ženy vo výraznej miere ovplyvňujú. V tom tkvie zásadný rozdiel medzi baby blues a popôrodnou depresiou. Tá neodznie len tak, dokonca sa môže zhoršovať a vyžaduje si lekársku pozornosť. 

Popôrodná psychóza

Popôrodná psychóza je ojedinelé ale veľmi závažné ochorenie. Objaví sa nečakane, znenazdajky, zvyčajne pár hodín alebo dní po pôrode. Aké sú jej symptómy?

• Počujeme hlasy, zvuky alebo vidíme veci, ktoré v skutočnosti nie sú
• Radikálne výkyvy nálad
• Cítime sa zmätene, správame sa mimo
• Neveríme tomu, čo vidíme, chytá nás paranoja alebo bludy, dezilúzie, halucinácie

Popôrodná psychóza je extrémne nebezpečná, preto k nej treba pristupovať ako k urgentnému prípadu a bezodkladne vyhľadať rýchlu lekársku pomoc alebo si volať 112. Ohrozené sú najmä ženy, ktoré v minulosti potrápili vážne duševné choroby alebo majú diagnostikovanú bipolárnu poruchu osobnosti. 

Dôležitá poznámka na záver

Ak si vy, alebo niekto vo vašom okolí prechádza ťažkým obdobím a máte podozrenie, že by sa mohlo jednať o problémy psychického rázu, prosím, neváhajte a obráťte sa na odborníkov. Nie so všetkým si totižto dokážeme pomôcť svojpomocne a požiadať o pomoc NIE JE HANBA. Môžeme sa obrátiť na nášho všeobecného lekára, prípadne gynekológa, ak sa jedná o popôrodnú depresiu, oni nás budú smerovať ďalej. Prípadne môžeme kontaktovať Ligu za duševné zdravie (https://dusevnezdravie.sk/potrebujem-pomoc/) alebo IPčko (https://ipcko.sk/). V žiadnom prípade sa nesnažte bojovať s tým sami. Od toho sú tu odborníci, aby nám pomohli, keď je nám ťažko. Netreba sa hanbiť a treba im veriť.