Plazenie bábätka

Kedy sa začína dieťatko začína plaziť

Plazenie detí sa zvykne objavovať niekedy okolo dovŕšeného šiesteho-siedmeho mesiaca. V tom čase má už väčšina detičiek zvládnuté umenie otáčania sa z bruška na chrbátik a naopak. Tento pohyb je vykonávaný už cielene a za účelom dostať sa bližšie k hračkám alebo k objektu záujmu. Keď dieťatko hravo zvláda pretáčanie začína sa snažiť posúvať pomocou ručičiek alebo odtláčaním nožičiek s bruškom stále na zemi. Tento pohyb, plazenie, sa nazývaj aj komando plazenie pretože pri ňom dieťatko vyzerá ako zakrádajúci sa vojak ☺.

Dôležité je poznamenať, že niektoré deti fázu plazenia preskočia a z polohy na brušku sa rovno snažia dostať na všetky štyri. Iné detičky sa zas začnú plaziť až neskôr, mimo tabuľkovej „kvóty“. Aj to je v poriadku ☺.

Ako vyzerá plazenie

Plazenie je teda prvý cielený pohyb dieťatka v priestore smerom pred seba. Niektoré detičky začínajú cúvaním, a to tak, že v polohe na brušku sa odtláčajú ručičkami. Detičky sa totižto s týmto pohybom musia najskôr zoznámiť a pochopiť, čo vlastne samé dokážu a ako na to. Neskôr dieťatko príde na to, že sa dokáže ručičkami posúvať aj dopredu. Štýlov plazenia sa je neúrekom. Niektoré detičky sa plazia tak, že pred seba vystrú ručičky, dlaňami s oprú o zem a priťahujú sa. Iné zas na posúvanie využívajú lakte. Niektoré detičky za sebou ťahajú vystreté nožičky, iné ich pokrčia v kolienkach. Niektoré detičky sa posúvajú výlučne používaním rúk, iné si pomáhajú aj nožičkami. Niektoré požívajú jednu stranu tela a plazia sa „na kraba“, iné sa plazia v sede. Všetky tieto spôsoby sú úplne bežné. Dalo by sa povedať, že nenájdeme dve deti, ktoré by sa plazili totožne. Každé dieťatko si samo na sebe musí vyskúšať, ako sa mu najlepšie pohybuje a čo všetko vlastne so svojim telíčkom dokáže. Dôležité je, že nachádza svoju samostatnosť, že sa pohybuje a pri tom posilňuje rôzne svalové skupiny a stimuluje mozog.

Tabuľky, ach tie tabuľky

Mnoho rodičov pozorným okom sleduje, aby vo vývine ich dieťatka všetko napredovalo tak ako má. Poctivo sledujú každý jeden míľnik, v tabuľkách kontrolujú kedy čo má ich dieťatko zvládnuť. Týka sa to najmä prvorodičov, tí môžu sledovať progres svojich detí úzkostlivejšie, lebo ešte v praxi nezažili, že sa to neoplatí ☺. Vyzvedanie okolia „už zvládne toto? Už zvládne tamto? Moje to v tom veku už dokázalo...“ na pohode tiež nepridávajú. Práve toto tabuľkovanie a porovnávanie ešte žiadnemu rodičovi ani dieťatku nikdy nepomohlo. Každé dieťatko je nanajvýš jedinečné a len máloktoré dieťa zapadá striktne do vymedzených tabuliek. Preto je v poriadku sa na tabuľky vykašlať, mrknúť do nich len informačne a brať svoje dieťa tak, ako sa prirodzene vyvíja a posúva.

Je úplne v poriadku, že dieťa za svoj obľúbený spôsob prepravy považuje práve plazenie sa a na všetky štyri sa mu moc nechce. Štvornožkovanie totižto vyžaduje väčšiu svalovú silu a pevnosť stredu tela, nehovoriac o balanse, než potrebuje pre plazenie sa. Preto je veľa detí, ktoré z plazenia idú rovno na nohy a pustia sa chodiť. Napriek tomu, že tabuľky ukazujú kedy presne má dieťatko prejsť z plazenia do štvornoženia je možné, že práve to vaše dieťatko túto etapu preskočí, lebo je to tak jednoduchšie. Navyše mnoho detí tak bravúrne ovláda techniku plazenia sa, že sa dokážu presúvať rýchlosťou blesku. Posun v pohybovom a motorickom vývoji závisí do istej miery od motivácie. Dieťa sa snaží niečo zvládnuť lepšie, rýchlejšie, dostať sa k niečomu vyššie a lepšie. A tak opúšťa staré stereotypy a posúva sa ďalej. Aby bolo rýchlejšie, dočiahlo vyššie. Ak teda váš lezúň za sebou necháva ohnivú čiaru, nemajte mu za zlé, ak mu to stačí a niekoľko fáz dokonca preskočí. Samozrejme, ak dieťa ide pekne fázu po fáze je to optimálne, lebo v každom štádiu sa niečo posilňuje, stimuluje sa mozog. Tabuľkových detí je ale ako šafranu, takže no worries ☺. Ak sa obávate, že dieťatko napreduje pomalšie ako by „malo“, neriešte tabuľky, porozprávajte sa so svojím pediatrom alebo detským fyzioterapeutom. Ten vám poradí, ako nenútenou formou napríklad dieťa motivovať k prechodu o stupienok vyššie. Väčšina detí to ale zvláda aj bez našich zásahov, podľa svoje vyzretosti a pripravenosti. Takže kašľať na tabuľky ☺.

Fáza plazenia je pre deti naozaj veľká udalosť. Pohybom vpred deti objavujú novú a zásadnú vec – samostatnosť a nezávislosť. Už nemusia čakať, kedy im mamička alebo niekto prítomný podá hračku alebo ich dá pod hrazdičku. So schopnosťou pohybu vpred prichádza aj schopnosť dostať sa samostatne k objektu záujmu. Plazenie má veľa podôb, mnoho z nich je smiešnych na pohľad. Forma nie je tak dôležitá, dôležité je to, že dieťatko sa posúva v motorickom vývoji a posilňuje celé telíčko a tým ho pripravuje na neskoršie fázy, ktoré kladú veľké nároky na svalovú silu a balans. Kedy sa detičky začnú plaziť je veľmi individuálne. Tabuľky udávajú, že k tomu dochádzka niekedy okolo 6.-7. mesiaca, kedy by dieťatko malo mať už dostatok svalovej sily na to, aby to dochádzalo. V praxi však detičky začínajú plaziť skôr, aj podstatne neskôr a niektoré dokonca vôbec. Všetko je v poriadku. Do približne 18-tich mesiacov má dieťatko čas. Ak však ani v roku a pol neplazí a samostatne nesedí, treba to riešiť s odborníkmi. Dieťatko môže potrápiť takzvaný svalový hypotonus, a teda menšie napätie v svaloch. Takéto detičky majú slabšiu svalovú silu a preto potrebujú cvičiť aby dobehli svojich rovesníkov. Dobrý pediater si však všimne skôr, ako v roku a pol, ak je niečo v neporiadku a odporučí potrebné cvičenia. Preto netreba mať strach.

Užívajme si každú jednu vývojovú fázu dieťatka, oslavujme každý míľnik. Neporovnávajme deti s inými, každé je individuálne. Neškatuľkujme deti do tabuliek, každé potrebuje svoj čas. Namiesto toho radšej upravme prostredie, v ktorom sa dieťatko pohybuje, aby bolo bezpečné a plné hodnotných podnetov. Plaziace sa dieťatko totižto u rodiča aktivuje takzvané „oči na zadku“ lebo od toho bodu našu ratolesť už nikdy nenájdeme na mieste, kde ste ju položili ☺. V tomto období sa môžu zísť ohrádky, aby v čase, kedy nemôžeme mať tie spomínané oči na zadku bolo dieťatko v bezpečí.