Parazity u detí

Vďaka tomu, že deti majú potrebu všetko preskúmať pusinkou a, povedzme si to na rovinu, ich hygiena rúk tiež nie je na úrovni master class, sú detičky vystavované zvýšenému riziku „schytať“ nejakého parazita. O tom, s akými parazitmi sa u detí môžeme stretnúť najčastejšie, si povieme v tomto článku. 

Najskôr troška teórie. Črevné parazity delíme na dva kmene:

• Hlístovce, ktoré majú okrúhly tvar tela. Patria sem mrľa ľudská, toxokara a škrkavka
• Ploskavce, ktorých tvar tela je na priereze sploštený. Sú nimi napríklad motolice a pásomnice

A teraz tá „príjemná časť“ – prax ☺.

Mrľa ľudská, mrľa detská, ľudovo nazývaná hlísta

Ak sa má dieťatko nakaziť detským črevným parazitom, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude práve mrľa, ktorej sa ľudovo hovorí aj hlísta. Prísť s ňou do kontaktu totiž nie je vôbec nič zložité. Mrľa žije v tenkom čreve, kde dozrieva. Po priľnutí čreva na stenu tenkého čreva môžu vznikať malé vriedky, ktoré sa môžu infikovať baktériami. Keď mrľa dospeje, neudrží sa už na stene tenkého čreva, odpája sa a následne putuje do hrubého čreva, kde samička v oblasti konečníka kladie vajíčka. Mrle vyliezajú najmä večer a v noci aby nakládli vajíčka, čo spôsobuje nepríjemné svrbenie. Od toho sa aj zaužívalo rečenie „mrví sa akoby mal mrle v zadku.“ Vajíčka sa z konečníka dostávajú na oblečenie, na ruky, potom na predmety, na jedlo a následne opäť do úst. Tak vzniká začarovaný kruh. 

Zdroj nákazy

Jediným hostiteľom mrle je človek. Preto sa dieťa najčastejšie nakazí v kolektíve, v ktorom deti ešte nemajú osvojenú dôkladnú hygienu rúk po návšteve toalety. Keďže sa vajíčka môžu preniesť na jedlo i predmety, nie je zložité sa týmto parazitom nakaziť. 

Príznaky

• Nepokoj, nespavosť. Keďže mrle vyliezajú v noci, aby nakládli vajíčka, môže svrbenie konečníka spôsobovať nespavosť. Keď si na dieťati všimneme, že sa často škrabe v oblasti zadočka a má ho začervenaný, spozornieme a venujeme tomu zvýšenú pozornosť
• Deti zvyknú trpievať nechutenstvom, no pociťujú zvýšenú chuť na sladké
• Pri mrliach nie je výnimkou ani bolesť hlavy a brucha
• Dievčatá môžu trpieť na výtoky a infekcie pošvy, keďže tam mrľa niekedy zvykne preliezť

Diagnostika

Prítomnosť mrle v črevách sa vyšetruje tak, že sa na noc na oblasť konečníka nalepí páska, ktorá zachytí vyliezajúce mrle a nim nakladené vajíčka. Táto páska sa následne skúma pod mikroskopom a vylúči alebo potvrdí prítomnosť parazita.

Liečba

Liečba nie je zložitá, používajú sa na ňu antiparazitiká, ktoré dobre zaberajú. Keďže sú ale mrle veľmi nákazlivé, dieťa sa musí izolovať od kolektívu a liečbu musia podstúpiť všetci členovia domácnosti. Odporúča sa na vysokej teplote vyprať všetka používaná bielizeň, posteľné obliečky, uteráky. Rovnako sa odporúča túto bielizeň aj vyžehliť, aby sa došlo k zlikvidovaniu vajíčok. Všetky plochy v byte by sa mali vydezinfikovať.

Prevencia

Najdôležitejšou prevenciou je dodržiavanie kvalitnej hygieny. Deti treba učiť, že po návšteve toalety si treba umývať ruky, rovnako ako po návrate z vonku a pred každým jedlom. Nechty treba deťom udržiavať krátke a čisté. Rovnako dôležitá je aj pravidelná hygiena intímnych oblastí, odporúča sa sprchovanie oblasti konečníka ráno aj večer. Posteľnú bielizeň a uteráky by mal mať každý člen domácnosti svoje a mali by byť menené pravidelne. 

Škrkavka

Škrkavka patrí medzi nebezpečné parazity. Dokáže vyvolať viacero nepríjemných ochorení podľa toho, kde sa usídli. Po nakazení vajíčkami prebieha približne trojmesačný vývin, kedy škrkavka dospeje a následne začne vylučovať nové vajíčka. Dospelé škrkavky ani vajíčka príznaky nespôsobujú, nebezpečné je vývojové štádium larvy. Tá sa môže prienikom cez črevnú stenu dostať do krvného obehu a odtiaľ do pľúc, pečene, srdca, priedušiek a hrtana. Tam ich dieťa opätovne prehltne, dostávajú sa teda opäť do tráviaceho traktu a kolobeh pokračuje. Vajíčka sa vylučujú z tela von stolicou. 

Zdroj nákazy

Zdrojom nákazy sú vajíčka škrkavky, ktoré v pôde dokážu prežiť aj 5 rokov. Nákaza môže prebehnúť cez zle umytú zeleninu a ovocie. Najrizikovejšie sú oblasti, kde sa hnojí ľudskými výkalmi a kde je nízky hygienický štandard.

Príznaky

Ak sa larvy cez krvný obeh dostanú do pľúc, môžu vyvolať zápal pľúc. Vtedy je prítomná triaška, teplota, kašeľ, dýchavičnosť, tlak a bolesť na hrudníku. 

Druhou skupinou príznakov je takzvaná črevná forma nakazenia škrkavkou, vtedy sa larvy usádzajú v slepom čreve alebo v žlčníku. Príznakmi sú bolesť brucha, kolika, poruchy trávenia, nechutenstvo, zvracanie. Nebezpečné je dlhodobé osídlenie čreva larvami, vtedy môže dôjsť k náhlej príhode brušnej – k upchatiu čreva. Na túto komplikáciu sú náchylnejšie deti, keďže priemer ich črievka je užší. Táto komplikácia si vyžaduje urgentný chirurgický zásah. 

Diagnostika 

Škrkavka sa diagnostikuje zo vzorky stolice. Tá musí byť častokrát odobratá opakovane, aby sa test objektívne vyhodnotil.

Liečba

Samotná škrkavka sa lieči antiparazitikami. Vzniknuté komplikácie sa liečia symptomaticky. V prípade náhlej príhody brušnej je potrebné chirurgické riešenie. Dôležité je na vysokej teplote vyprať a vysterilizovať bielizeň, ktorá prišla do kontaktu s nakazenou osobou. 

Prevencia

Dôležitou prevenciou je vyhnúť sa kontaktu s ľudskými výkalmi. Ďalej je potrebné dodržiavať hygienu rúk, hygienu toalety. Udržiavame deťom čisté a krátke nechty. Keby sme totižto špinu, ktorá sa vie držať deťom za neupravenými nechtami hodili pod mikroskop, vyskočila by na nás vcelku divočina. A to nikto nechce ☺. Zeleninu a ovocie je potrebné poriadne vyumývať. Deti treba viesť k tomu, že ruky ani cudzie predmety sa nevkladajú do pusinky. V prípade, že máme v domácnosti zvieratá, tie pravidelne odčervujeme a staráme sa o čistotu miesta kde spia alebo vykonávajú potrebu (v prípade mačky). Dieťa nenechávame hrať sa v neudržiavaných pieskoviskách. Tie by mali byť prikrývané v čase, keď sa v nich deti nehrajú, aby sa zabránilo kontaminácii piesku výkalmi zvierat. Najmä mačky si zvyknú z pieskovísk robiť toalety. 

Toxokara

Parazit známy aj pod názvom škrkavka psia alebo škrkavka mačacia. 

Zdroj nákazy 

Tak ako už vyplýva z názvu, tento parazit sa nachádza v tráviacom trakte zvierat a kontaktom s ich fekáliami sa vie preniesť na človeka. Dieťa sa dokáže nakaziť kontaktom s cudzím neodčerveným zvieraťom alebo pri hraní na neudržiavanom pieskovisku. 

Príznaky

Dospelé toxokary žijú len v tele zvierat, preto u človeka hovoríme o nákaze larvami. V tele človeka nedozrievajú a nerozmnožujú sa, vajíčka nie sú prítomné v stolici. Keďže ide o nákazu larvami, podobne ako pri škrkavke, môže dôjsť k prieniku lariev do krvného obehu. Z neho sa dostávajú do vnútorných orgánov a môžu napadnúť oči, lymfatické uzliny, pľúca, pečeň, kožu a mozog. Príznaky sa odlišujú podľa miesta postihnutia:

• Očná forma
  •  príznakom je zápal očných štruktúr, môžu sa vyskytnúť príznaky podobné ako pri retinoblastóme (nádor oka)
  •  očná forma môže narušiť sietnicu, čo sa môže prejaviť zhoršením videnia, strabizmom (škuľavosť), bolesťami očí, slzením a belavým zákalom
  •  pri ťažkej forme môžu byť poruchy videnia až slepota
• Orgánová forma
  •  ak larvy napadnú pečeň, prejavuje sa to zväčšením pečene
  •  ak napadnú mozog, objavujú sa príznaky postihnutia mozgu
  •  rovnako môžu larvy napadnúť srdce, obličky
  •  nervová forma toxokarózy môže poškodiť centrálnu nervovú sústavu
  •  spoločnými znakmi sú že dieťa neprospieva, chudne, chradne
• Zmiešaná forma
  •  Vyskytujú sa príznaky očnej aj orgánovej formy

Diagnostika

Diagnostika sa uskutočňuje rozborom krvnej vzorky. 

Liečba

Napadnutie toxokarou môže prebehnúť bez príznakov v prípade malého počtu lariev no môže mať aj závažnejší priebeh s vysokými teplotami a poškodeniami vnútorných orgánov. V ojedinelých prípadoch môže viesť až k slepote. Liečba patrí do rúk infektológa, ktorý podľa formy napadnutia volí postup liečby. 

Prevencia

Ako to už pri parazitických ochoreniach býva, najlepšou prevenciou je dodržiavanie hygienických návykov. Ak máme v domácnosti domáce zvieratko, pravidelne ho odčervujeme. Miesto, kde zviera spí alebo robí potrebu, v prípade mačiek, udržiavame čisté. Dieťa učíme, že po hre so zvieraťom si má umyť rúčky. Malým deťom nedovolíme hrať sa so zvieratami bez dozoru staršej osoby. Dieťaťu nedovolíme hrať sa s cudzím psom alebo mačkou, ktorého zdravotný profil nepoznáme. Nepúšťame dieťa na neudržiavané pieskovisko, kde sa môžu nachádzať výkaly zvierat. 

Pásomnica detská, pásomnica brezbranná

Pásomnica je dlhý ploský červ, ktorý žije v tenkom čreve. Pásomnica bezbranná môže narásť až do dĺžky 10 metrov a dožíva sa až 20 rokov!

Zdroj nákazy

Zdrojom nákazy sú zvieratá. Presnejšie teda mäso z kontaminovaných zvierat. Ak neprejde nakazené mäso dostatočnou tepelnou úpravou problém je hneď na svete. Najčastejšie druhy pásomníc, dokopy ich poznáme cez 1500, ktoré postihujú človeka sú Taenia saginata z hoväzdieho mäsa, Taenia solium z bravčového mäsa a Diphyllobothrium  z rýb.

Príznaky

Pásomnice nie vždy vyvolávajú príznaky. Preto býva problém zachytiť ich v rannom štádiu a väčšinou sa o nich dozvieme, až keď sú poriadne dlhé. 

Hlavnými príznakmi býva chudnutie, problém pribrať, nechutenstvo ale aj záchvaty hladu. Infikovaný človek môže trpieť deficitom minerálov a vitamínov, môže pociťovať nevysvetliteľnú únavu a slabosť. Prítomnosť pásomnice môžu prezradiť červy v stolice. Medzi komplikácie spôsobené pásomnicou patrí zablokovanie čreva, žlčových kanálov alebo kanálu pankreasu. 

Larvy bravčovej pásomnice môžu migrovať do krvného obehu a odtiaľ sa rozšíriť do pečene, očí, srdca a mozgu. Tento typ infekcie môže byť život ohrozujúci. 

Diagnostika

Prítomnosť pásomnice sa vyšetruje zo vzorky stolice alebo sterom z oblasti konečníka. V závažných prípadoch môže byť indikované vyšetrenie pomocou CT alebo MRI a to najmä vtedy, keď je podozrenie na poškodenie mimo tráviaceho traktu. 

Liečba

Našťastie patrí nakazenie pásomnicou vo väčšine prípadov k tým nekomplikovanejším ochoreniam a pomerne jednoducho sa lieči. Existujú však situácie, kedy sa aj z „neškodnej“, či ako hovorí jej názov bezbrannej, pásomnice stane život ohrozujúci problém. Pásomnica sa lieči podľa druhu. Zvyčajne sa nasadzujú antiparazitiká, ktoré pásomnicu paralyzujú, rozpustia a tá sa vylúči z tela stolicou. Liečba môže spôsobovať kŕče a to najmä v prípade, že sú červy veľké a ich prechod črevom je „cítiť“. Jeden až tri mesiace po skončení liečby sa odoberajú vzorky na opätovnú diagnostiku. Závažnejšie komplikácie sa liečia symptomaticky podľa toho, o aký problém ide.

Prevencia

V dnešnej dobe je výskyt pásomnice výrazne nižší, ako tomu bolo v minulosti. Za to vďačíme zákonom a reguláciám o kontrole, kŕmení a spracovaní mäsa. To však ale neznamená, že sa treba vykašľať na prevenciu. Tou je najmä dostatočná tepelná úprava mäsa. Deťom nepatrí do úst tatarák alebo rare/medium steak. Aj dospelý by mal zvážiť tepelnú úpravu a pokiaľ si „nedá povedať“ mal by si zadovážiť hovädzie mäso na tento typ úpravy z naozaj kvalitných zdrojov. Ďalej do súboru preventívnych opatrení patrí, ako inak, hygiena rúk ako aj hygiena pracovnej plochy, na ktorej pracujeme so surovým mäsom.

Červíky a parazity nie sú zrovna príjemná téma, ktorou by sa človek rád a dobrovoľne zaoberal. Do istého momentu možno ani nemusí, no rodičia malých detí, ktoré ešte nemajú osvojené hygienické návyky a pre ktoré je ešte objavovanie sveta všetkými zmyslami potrebné, musia počítať s tým, že parazitárne ochorenia detí nie sú ničím nezvyčajným. Dalo by sa povedať, že si tým prejde skoro každé dieťa. Pre deti nie je totižto nič zložité „chytiť“ parazita. Či už je to pri hre na piesku, strkaním predmetov či neumytých ručičiek do pusinky, kontakt s neodčervenými zvieratami alebo konzumácia nedokonale umytého ovocia a zeleniny. Našťastie majú parazitárne ochorenia väčšinou nezávažný priebeh a dá sa ich zbaviť pomocou antiparazitík. V tomto prípade platí, že prevencia je kľúčom k úspechu. Ak si neviete dať rady ako deti naučiť umývať si rúčky, môže nabrať inšpiráciu v našom článku o hygiene rúk u detí.