Mikiny - od armády, cez škandály a zákazy, až do našich skríň

Vďaka širokej palete dizajnov a prevedení sa dnes mikiny nosia do práce či dopĺňajú štýlový casual dress code. Zaujímavosťou je, že tento praktický kus oblečenia, ktorý dnes berieme ako absolútnu samozrejmosť, vlastne vôbec nemusel vzniknúť. Ako je to možné?

Odev vznikol z čisto praktického dôvodu. Aby chránil človeka pred vplyvmi počasia a držal ho v teple. Pri zrode oblečenia teda estetický aspekt moc nehľadajme. Postupom času sa oblečenie vyvíjalo, stávalo sofistikovanejším a technologicky prepracovanejším. Neskôr sa do vývoja odievania pridal aj estetický element. Zo začiatku sa nosili kože a kožušiny prehodené a previazané aby držali tvar. Postupom času sa odevom začala pridávať forma, prišli prvé „strihy“, odevy sa začali zošívať a prispôsobovať požiadavkám človeka. Po prvých šatách a sukniach prišli nohavice, košele, tuniky, plášte a peleríny s kapucňou. Neskôr do hry vstúpili pleteniny a strihovo prepracovanejšie kabáty nahradili jednoduchšie plášte. Každý jeden kus odevu, predchodcovia toho, čo v obchodoch máme dnes, vznikol ako potreba posunúť ochranu a estetiku o kus ďalej, v tempe vyvíjajúcej sa spoločnosti a technologických postupov. O pokrývanie vrchnej časti tela sa starali košele, tuniky a svetre, plášte, peleríny, kabátce, kabáty a kožuchy. Na vznik mikín teda nebol vyvíjaný tlak, už existujúce druhy oblečenia svojou funkčnosťou ochranu zvršku tela zastrešovali. Ako ale už býva dobrým zvykom, tie najlepšie veci vznikajú úplnou náhodou. A tak to bolo aj u mikín. Ako teda uzreli svetlo sveta prvé mikiny s kapucňou?

Historické okienko

Kapucne sa na vrchnú časť odevu – plášte a peleríny – začali prišívať niekedy v dvanástom storočí. Slovo kapucňa, po anglicky hood, má svoj pôvod v Anglo-saxonskom slove „höd“, čo znamená klobúk. Kapucňa sa na začiatku všívala do odevov z čisto pragmatických dôvodov. Aby nositeľa ochránila pred počasím namiesto klobúka, ktorý nie vždy bol praktickým alebo dostačujúcim doplnkom. Chránila nositeľa v daždi, pred snehom či slnkom a vetrom. Kapucne nosili mnísi, prišívali sa na plášte, ktoré sa používali na cestovanie, dopĺňali sa kožušinovým lemom, aby chránili pred mrazom. Kapucne si našívali roľníci na tuniky, aby si chránili hlavy pred slnkom, dažďom a vetrom.

Mikina s kapucňou si na svoj vstup do módneho priemyslu musela počkať ešte mnoho storočí. Prvé mikiny sa totižto začali šiť až v tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Áno, správne, písal sa rok 1930, aj nejaké drobné, keď šijací stroj ušil prvú mikinu s kapucňou. Pozrime si spoločne ako vyzerala cesta mikín od prvopočiatkov až po mikiny, ako ich poznáme dnes. Tento typ odevu so sebou totižto nesie aj nejednu kontroverziu a neraz vyvolal veľký rozruch. Aj o tom si povieme ďalej v článku. Je to naozaj zaujímavé, na to, že ide „iba“ o mikinu, tak čítajte.

Roky 1930/1940

Počiatky mikín sú také poskromnejšie. Prvá mikina, bez kapucne, uzrela svetlo sveta v roku 1926. Navrhol ju Benjamin Russell jr., hráč amerického futbalu. Koncept mikiny vznikol ako túžba po cvičebnom odeve, ktorý by bol celý z bavlny. Russella už unavovali hryzavé vlnené dresy a tak navrhol niečo, čo navždy zmenilo svet obliekania. Russellovci si okrem toho na mikinách postavili kariéru a rozbehli úspešný biznis so športovými odevmi, značku Russell Athletic.

Mikiny, odev, ktorý bol zo začiatku šitý výhradne pre športovcov, vojakov a pracovnú triedu. Na začiatku sa mikiny šili v jednoduchom strihu, bez kapucne. S prvými mikinami s kapucňou prišla americká značka Champion. Kapucňa mala chrániť robotníkov počas chladných zím v New Yorku, kde firma sídlila. Na šitie mikín sa začala používať pevnejšia bavlna. Kapucňa na mikine sa stala hitom a jej praktický význam ocenila aj armáda, ktorú začali firmy ako je Champion a Russell Athletic zásobovať kúskami pre vojakov na cvičenia a voľný čas.

Roky šesťdesiate a sedemdesiate

Šesťdesiate a sedemdesiate roky boli v ceste mikín prelomovými a utvrdili ich už aj tak rastúcu popularitu medzi mladými. Univerzity si na ne začali potláčať a vyšívať svoje logá a tak sa mikina stala symbolom vysokoškolského života. Tento trend bol populárny najmä v Amerike. Ale keďže Amerike vďačíme za prvú mikinu s kapucňou, niet sa čomu čudovať, že si svoje prvenstvo získala práve tam. Mikina sa takto postupne dostávala z fabrík a z robotníckej triedy medzi mladých, ktorí tento ležérny typ odevu priam milovali.

Okrem popularizácie mikín vďaka univerzitám môžu sedemdesiate roky aj za prerazenie hudobného žánru hip-hop za hranice Bronxu a rozvoj s ním spojenej subkultúry. Raperi, graffiti artisti, skateri. Každý z nich nosil mikinu, každý z iného dôvodu. Raperi aby vyzerali tajomne, graffiti artisti aby ukryli svoju identitu pri ilegálnych maľbách, skateri lebo odmietali mainstreamovú kultúru a mikiny symbolizovali underground. Pre skateovú komunitu mali mikiny s kapucňou dôležitý význam. Nakoľko sa v tomto období začali masívne zatvárať skate parky, mladí športovci si museli hľadať miesta na jazdenie po svojom. A častokrát to bolo práve vniknutím na súkromný pozemok, kde na jazdenie využívali prázdne bazény. Kapucňa na mikine in poskytla anonymitu, keď po odhalení unikali pred majiteľmi pozemku alebo mužmi zákona. A tak práve kvôli raperom, graffitti umelcom, ktorí striekali svoje maľby načierno a skaterom sa mikiny dostali na pomyslený blacklist a po nejakú dobu bolo ich nosenie spájané s kriminalitou a rebéliou. Mikina s kapucňou sa stala symbolom nepochopenej a často kriminalizovanej undergroundovej kultúry. Kontroverzia číslo jeden.

To sa však do veľkej miery zmenilo, keď prišiel rok 1976 a do kín uviedli Syvestra Staloneho a jeho film Rocky. Vďaka tomu, že Rocky sa stal legendou a jeho obľúbeným odevom vo filme boli práve ikonické mikiny, podarilo sa ich tomuto filmu do značnej miery destigmatizovať. Dalo by sa povedať, že tento film vyšvihol na výslnie nielen samotného Sylvestra, ale aj– mikiny. Každý, kto Rockyho videl, sa chcel obliekať ako Rocky a dopyt po mikinách stúpal raketovou rýchlosťou. Mikina sa zrazu stala symbolom driny, vytrvalosti, disciplíny a etiky.

90-te roky

Dalo by sa povedať, že niekedy začiatkom deväťdesiatych rokov bol tento pôvodne pracovný a undergroundový typ odevu tak skomercionalizovaný, že neexistovala značka, ktorá by nemala mikinu vo svojom portfóliu. Mikiny si dokonca začali prerážať svoju cestu aj na prehliadkové móla. Za mikiny sa nehanbili ani také zvučné mená spájajúce sa s vysokou módou ako je Ralph Lauren alebo Tommy Hilfiger.

Potreba na všetko nalepiť logo v deväťdesiatych rokoch spôsobila v módnom priemysle revolúciu. Mikiny s logom ako CK alebo Vivienne Westwood „Anglomania“ sa stali spôsobom, ako sa lukratívne a drahé značky spojili s masami. Mikina z módneho domu bola totižto niečo, čo si mohol dovoliť aj bežný spotrebiteľ.

Spojenie s undergroundovou kultúrou, graffiti a kriminalitou sa dokonca v 90tych rokoch stalo cool črtou. Každý chcel tak trochu rebelovať a urban kultúra bola trendy. Mikiny jednoznačne ovládli trh a svoju dominanciu, čo sa predaja týka, si držia doteraz.

Kontroverzia číslo dva – v roku 2005 zaviedol Bluewater Shopping Centre v Kente (UK) ban na mikiny, práve kvôli asociáciám s kriminálnym podsvetím, ktoré kapucňa na hlave vyvolávala. Hold, dotyční si asi nedali vysvetliť, že ak chce niekto v obchode kradnúť, nemusí mať na hlavu kapucňu. A naopak.

Rovnako k zákazu mikín pristúpili aj niektoré školy, nočné kluby ich vyškrtli z povoleného dress code. Stačilo na to iba málo, a to to, aby pri popise podozrivého pri nejakej kriminálnej udalosti vybehlo, že podozrivý bol „v mikine s kapucňou na hlave“ a na tento nevinný kus odevu sa opäť a znovu zniesla vlna kritiky a hodilo nové bahno.

Rok 2012 a Trayvon Martin „miliónový pochod v kapucniach“

V roku 2012 sa všetky oči sveta opäť upreli na mikiny. A zas raz znova z nesprávnych dôvodov. V roku 2012 podľahol 17 ročný Afro-Američan Trayvon Benjamin Martin strelným zraneniam spôsobeným Georgom Zimmermanom, členom susedskej hliadky. Mladý muž kráčal domov v mikine s kapucňou na hlave. Zimmerman si spojil neskorú večernú hodinu a kapucňu na hlave dokopy a zaškatuľkoval ho ako človeka, ktorý ma niečo za ľubom a dostal sa s ním do konfliktu. Počas neho vystrelil a mladý muž zraneniam podľahol. Najskôr bol prípad vedený ako použitie zbrane v sebaobrane. V uliciach sa začali objavovať protestujúci so symbolicky natiahnutou kapucňou na hlave, ktorá bola najobľúbenejším odevom zastreleného chlapca a ktorá možno aj prispela k paranoji policajta. Protestujúci v mikinách sa dovolávali poriadneho prešetrenia a nastolenia spravodlivosti. Po poriadnom prešetrení bol zákrok v sebaobrane vylúčený a policajt bol tresne stíhaný. Neskôr bol obvinený z vraždy druhého stupňa. Tento incident vyvolal prvé z vášnivých debát na americkej pôde ohľadom rasizmu a policajnej brutality. Protesty a pochody sa konali po celej zemi. Jeden z najväčších protestov, inšpirovaný Martinovým obľúbeným typom oblečenia, dostal pomenovanie „miliónový pochod v kapucniach“. Milióny pochodovali s kapucňami na hlavách, ktoré mali symbolizovať podporu zosnulému teenagerovi a vyslovovali odmietavý postroj k profilovaniu teenagerov kvôli tomu, čo majú na sebe oblečené. Kongresmani, známi umelci a osobnosti, všetci si obliekli mikiny s kapucňami, aby vyjadrili solidaritu. Medzi známymi menami nechýbali napríklad ani Red Hot Chilly Peppers alebo Wyclef Jean. Veľkú vlnu sympatií vyvolala fotka LeBrona Jamesa a jeho tímu s kapucňami na hlavách. Okrem symbolickej podpory Martinovi v sebe fotka niesla aj vlnu protestu, pretože NBA zaviedla na mikiny s kapucňami v roku 2005 ban.

Nie každý ale ocenil mikiny a symbol, ktorý znamenali. Boli vydané odporúčania, aby sa mladí muži Afro-amerického alebo hispánskeho pôvodu neobliekali do mikín s kapucňami a nestali sa tak obeťou sociálneho profilovania a násilia len kvôli tomu, že tento typ odevu bol v minulosti spájaný s kriminalitou a podsvetím. Toto odporúčanie vyvolalo obrovské pozdvihnutie a rozvírilo diskusie o tom, ako je možné a či je to vôbec možné, aby kus odevu vrhol na človeka tieň a zaškatuľkoval ho. A tak sa nechtiac mikiny dostali do kontroverzie číslo tri.

Mikiny dnes

Napriek skromným začiatkom, peripetiám a rôznym kontroverziám, ktoré sa spájali s mikinami s kapucňou a vrhali na ich existenciu tieň sa dnes tento kus odevu teší mimoriadnej popularite a patrí medzi prakticky najuniverzálnejšie. Dalo by sa povedať, že móda by nebola tým čím je dnes bez ikonickej mikiny s kapucňou. To, čo kedysi symbolizovalo underground, hip hopovú subkultúru či dokonca kriminalitu, je dnes najpredávanejším kusom oblečenia vôbec. Tak ako sa z hip-hopu stal svetovo uznávaný hudobný žáner, nielen hudba Bronxu, z graffiti sa stalo umenie zdobiace mestá a skateboarding je od tohto roku olympijským športom, tak sa aj mikiny s kapucňou vymanili zo svojho tieňa spájaného s kriminalitou a zločincami.

Vďaka svojej všestrannosti, nespočetnému množstvu strihov a dizajnov, si svoje uplatnenie nájdu všade. Mikinu môžeme vytiahnuť na šport, tak ako to robil legendárny Rocky. Môžeme v nej vybehnúť na koncert, tak ako to robili slávny raperi. Môžeme si ju obliecť do mesta, na povaľovanie na gauči, do práci či do prírody. Môžeme v nej vybehnúť vyvenčiť psa, deti, či do obchodu (len nie do jedného obchodného centra v Kente ☺ ). Mikina je prosto nenahraditeľný kus oblečenia, ktorý nesmie chýbať v žiadnom šatníku. A navyše má za sebou tak akciou nabitú históriu, ako máloktorý kus odevu. Preto si zaslúži aby bola s láskou nosená a svoje miesto už navždy mala v univerze zvanom fashion.