Lesná škôlka

Čo je to lesná škôlka?

Tak ako už napovedá samotný názov, vzdelávanie detí prebieha v úzkom kontakte s prírodou. Už Ján Amos Komenský hovoril, že deti treba vzdelávať pomocou prírody a ňom sa vie, že chcel pre deti len to najlepšie, takže niečo na tom musí byť. V porovnaní s tradičnou škôlkou je lesná škôlka situovaná v extraviláne s cieľom aby deti trávia drvivú časť dňa vonku a za každého počasia. Vonku sa uskutočňujú aktivity vedené pedagógmi, vonku sa obeduje a dokonca v niektorých prípadoch aj spí. Prekážkou pobytu vonku nie je ani zlé počasie. Ako hovorí severské príslovie, neexistuje zlé počasie, iba zlé oblečenie. 

Deti v lesnej škôlke nie sú rozdelené podľa veku, ale sú všetky pohromade. Má to svoj dôvod. Takto sa učia mladšie deti od starších, staršie deti sa učia pomáhať tým mladším. V tomto sa lesné škôlky inšpirovali pedagogikou Marie Montessori. Rovnako by sme tu len ťažko hľadali veľký počet detí. Väčšinou sa tieto škôlky držia maximálneho počtu 16 detí na 2 pedagógov. 

Základným rozdielom medzi materskou školou a lesnou škôlkou, z pohľadu štátu je ten, že v prípade lesnej škôlky nejde o štátom rozoznávané predškolské zariadenie. Preto lesné škôlky aktuálne fungujú pod občianskymi združeniami, ako integrované súčasti tradičných škôlok alebo ako lesné kluby. Lesné škôlky nemôžu poskytovať zo zákona povinné predprimárne vzdelávanie predškolákov. Nie sú ani dotované štátom, sú súkromného charakteru a rodičia sa musia pripraviť na platenie školného, ak sa rozhodnú svoje deti prihlásiť do lesnej škôlky.

Historické okienko

Lesné škôlky prvé vznikli v Škandinávii v 50.-60. rokoch minulého storočia, kde sa dodnes tešia obrovskej popularite. O severanoch je všeobecne známe, že ich vzťah k prírode je pre nich veľmi dôležitý,  preto je prirodzené, že škôlky bez múrov a stien, zasadené do lona prírody, vznikli práve tam. Postupne sa rozšírili aj za hranice, svoju fanúšikovskú základňu si našli najmä v Nemecku. Nemecko a Škandinávia mali ako prvé štáty lesné škôlky oficiálne zaradené do siete výchovno-vzdelávacích zariadení.  U našich západných susedov, v Českej republike, patria medzi veľmi populárne alternatívy k tradičnému systému už od 90-tych rokov. V roku 2016 dostali dokonca plnú legislatívnu podporu, dnes ich tam funguje viac ako 150. U nás zatiaľ fungujú ako kluby alebo OZ-tká, aktuálne v počte do desať, či ako integrované triedy v tradičných škôlkach. 

Návrat k prírode

My, ako ľudstvo, sme a postupom času odcudzili prírode. V posledných rokoch ale badať zmenu. Ľudí už nebaví pretechnizovaný konzumný život a postupne si hľadajú cestu naspäť k prírode. V ruchu veľkomesta a pod tlakom práce to nie je vždy jednoduché, preto mnohí rodičia trvajú na tom, aby ich deti žili viac v súlade s prírodou už od samého začiatku. Aj preto volia namiesto tradičnej materskej školy alternatívy – či už minimalistické a na dieťa orientované Montessori, duchovne a duševne orientovaný Waldorf alebo v lone prírody situovanú lesnú škôlku. 

Láska k prírode a imunita

Pozrime sa na dnešné deti a ich kontakt s prírodou cez realistické okuliare. Koľko času v prírode trávi napríklad také dieťa z veľkého mesta? Do škôlky sa vezie autom alebo autobusom. Doma potom zavreté medzi štyrmi stenami, častokrát s tabletom v ruke, trávi zvyšok dňa. Dnešné deti majú problémy s imunitou, detská obezita je rozšírenejšia ako kedykoľvek predtým, deti sa nemôžu hrávať samé na uliciach, ako sme sa mohli my, ich rodičia, nie je to v dnešnej dobe hustej premávky a preplnenej zástavy ani možné, ani bezpečné. Deti trávia vonku a v prírode podstatne menej času, ako tomu bolo v minulosti. Úprimne? Niet sa tomu až tak čudovať. Rodičia vo víre pracovných a domácich povinností len zriedkakedy majú čas na to brať svoje ratolesti počas týždňa do prírody alebo byť s nimi vonku. Je to ale veľká škoda, lebo práve pobyt vonku, v prírode, pomáha budovať detskú imunitu, otužilosť a okrem toho im dáva možnosť svet okolo nás spoznávať cez inú optiku, zažiť si ho a zamilovať si ho.

Malý eko-aktivisti

Neobmedzený pobyt v prírode v každom počasí rozvíja detskú predstavivosť, pomáha deťom spoznať svoji silu, objavovať svoje možnosti. Prebúdza v nich záujem o svet a formuluje otázky o chode sveta, kolobehu prírody. Preto sú lesné škôlky niečo, na čo sme čakali. Deti sa učia v prírode bez ohľadu na to, ako veľmi rodičia nemajú čas chodiť cez týždeň von. Lesné škôlky kultivujú v deťoch lásku k svetu a prírode. Prirodzeným spôsobom učia o environmentálnych problémoch a deti s úplnou ľahkosťou pristupujú k riešeniam, ako prírode pomôcť. Deťom z lesnej škôlky príde absolútne prirodzené, že odpadky sa nehádžu na zem, že ich treba recyklovať. Že je potrebné starať sa o zdravý kolobeh vody v prírode a niekedy jej treba pomôcť vybudovaním hrádzí či jazierok. Učia sa o zvieratách a rastlinách. Rešpektujú všetko živé i neživé. Zároveň sa učia s prírodou pracovať v súlade s udržateľnosťou. Pracujú s drevom, hlinou, vodou. Učia sa spoznávaním, hmatom a vlastnými skúsenosťami. 

Benefity lesných škôlok

Benefitov, ktoré ponúkajú lesné škôlky je mnoho. Musíme si však povedať, že lesné škôlky nie sú to pravé orechové pre každého. Sú deti, ktoré neznesú napríklad špinavé ruky. Sú rodičia, ktorí zas nie sú stotožnení s tým, že dieťa je vonku za každého počasia a chýba mu „klasické vedenie“. Ak sa ale rodič rozhodne, že to skúsi, že jeho dieťa je večný prieskumník a nevadia mu ruky od blata, čo získa prihlásením dieťaťa do lesnej škôlky alebo klubu?

• Pozitívny vzťah k prírode
• Zdravý emocionálny vývoj detí
• Prirodzená cesta k ekológii
• Environmentálna náuka
• Deti sú vedené k samostatnosti
• Deti sú vedené k manuálnym činnostiam, sú šikovnejšie v hrubej i jemnej motorike
• Rozvíja sa sociálne správanie, vekovo zmiešané kolektívy pomáhajú deťom vymieňať si skúsenosti a vzájomne sa ťahať
• Deti sú schopné dlhšie sa koncentrovať
• V neposlednom rade lepšia imunita – deti sú odolnejšie a menej chorľavejú

Spolupracuje celá komunita

Ako to už u alternatívnych školských zariadení býva, nebývajú financované štátom ale prostriedky na fungovanie idú zo súkromného vrecka. Tak je to aj pri lesných škôlkach a kluboch. Nakoľko lesné škôlky nespĺňajú podmienky pre zápis do školského registra – hygiena a podobne, jedná sa o neštátne zariadenia fungujúce z vlastných zdrojov. Do svojho fungovania preto zapájajú celú komunitu. Rodičia úzko spolupracujú so škôlkami, spoločne sa starajú o priestory, upratujú, vyrábajú pomôcky či varia pre deti. Aj keď si takýmto spôsobom mnohé spravia škôlky svojpomocne, ich navštevovanie sa nezaobíde bez mesačného školného. No vďaka tomu, že sa každý jeden člen podieľa na fungovaní, sa tieto náklady nevyšplhajú do astronomických výšin a tak si môže alternatívne vzdelávanie v podobe lesnej škôlky pre svoje dieťa dovoliť skoro každý. 

Lesné škôlky ponúkajú našim deťom to, od čoho sme sa my, ako dospelí, začali postupne vzďaľovať – kontakt s prírodou. Pobyt vonku, na červom vzduchu, nielenže blahodarne vplýva na imunitu a obranyschopnosť našich najmenších, zároveň v nich prebúdza húževnatých bádateľov a zanietených eko-aktivistov. 

Aj keď sú lesné škôlky vo viacerých krajinách Európy uznávané ako legitímne predškolské zariadenia spadajúce pod štát, u nás tomu tak nie je. Okrem toho, že nespĺňajú obsiahle požiadavky nášho systému, či už sa jedná o hygienu, materiálne vybavenie, akákoľvek zmena od toho desaťročia zaužívaného by odnášala výraznú zmenu legislatívy a prekopávanie zákonov, čo znamená, že akákoľvek snaha o prijatie lesných škôlok ako rovnocenného systému vzdelávania, je beh na dlhú trať. Naše školstvo má problém pod svoje krídla prijať aj rokmi osvedčené Montessori alebo Waldorf, takže o lesných škôlkach hradených zo štátnej kasy môžeme asi ešte dlho snívať. Ale doba sa mení, takže nikdy nehovor nikdy ☺.