Fast fashion verzus slow fashion

Fast fashion

Pravda o módnom priemysle sa veľa ľuďom nebude páčiť. Je totižto veľmi jednoduché pred problémami zatvárať oči a možno sa aj tváriť, že neexistujú. Ak sa ale raz pozrieme pravde do očí a uvedomíme si, o čom vlastne fast fashion v módnom priemysle je, už nie je cesty späť a my už sa na módu a nakupovanie nikdy nebudeme pozerať rovnakou optikou ako doteraz.

Módny priemysel ročne vyprodukuje viac ako 80 miliárd kusov oblečenie. Na svete aktuálne žije necelých 8 miliárd ľudí... Keď si vezmeme, koľko z toho je starších ľudí, ktorí si nové oblečenie nekúpia ako je rok dlhý, koľko je ľudí pod hranicou chudoby, ktorí si nové oblečenie kúpiť nemôžu či koľko je ľudí žijúcich v rozvojových krajinách ďaleko od civilizácie, ktorí si oblečenie vyrábajú svojpomocne. Taký Masai v Afrike asi nechodí do retailu na oblečenie...

Suma sumárum, logika nepustí. Oblečenia sa vyrába zbytočne veľa. Módny priemysel dokonca rozoznáva 52 „ročných období“ a novú kolekciu vychrlí každý týždeň! Tomu sa hovorí nezmyselné plytvanie. Preto drvivá väčšina končí na skládke. Ak sme si niekedy mysleli, že nepredané či prípadne do obchodu vrátené oblečenie sa recykluje, boli sme jednoducho naivní. Najhorším faktom ale ostáva, že väčšina oblečenia, ktorú ročne vychrlí módny priemysel, je úbohej kvality a je vyrábaná v neľudských podmienkach, ktoré majú od etického pracovného prostredia na míle ďaleko. A ešte aj zbytočne, lebo končí zabudnutá na skládke.

Znaky fast fashion

Ako zistím, že ide o produkt fast fashion? Prvým varovným signálom je cena produktu. Nízka cena síce na prvý pohľad pôsobí potešujúco, no práve za tou nízkou cenou stoja ľudia pracujúci vo výrobe a príroda, ktorí platia vysokú daň za to, aby sme my mohli nakupovať lacno. Druhým varovným znakom je chabá kvalita. Za tú môže šetrenie nákladov pri pestovaní bavlny, pri jej samotnom spracovaní – od zberu, tkania, farbenia či šitia. Odevy produkované fast fashion rýchlo strácajú na forme, farby strácajú sýtosť.

Výnimkou nie sú ani dierky už po prvom praní a veľmi zlá reakcia na sušenie v bubnovej sušičke. Tieto javy ale pre fast fashion priemysel nie sú až tak nežiaducimi, nedajme sa pomýliť, určite im to nie je ľúto. Núti nás to totiž stále dookola nakupovať stále nové a nové produkty. A o to presne vo fast fashion ide. Načo nám ponúkať kvalitné kusy, ktoré dlho vydržia a navyše za málo peňazí? Bez nakupovania nie je predsa zisk. Vitajme v kolotoči zvanom fast fashion.

Fast fashion a ľudia

Za lacnou módou nemožno očakávať kvalitný materiál nieto ešte dobre zaplatenú pracovnú silu. Fast fashion stojí za, dalo by sa povedať, novodobým otrokárstvom. Ľudia pracujúci v módnom priemysle, hovoríme teraz o najnižších pracovných pozíciách, dostávajú za svoju prácu plat pripomínajúci almužnu. A to nehovoríme o tom, že niektoré krajiny stále využívajú na prácu deti a starých ľudí. Tomuto fenoménu sa hovorí unfair-trade a musíme si s bolesťou na duši naliať čistého vína, jedná sa bohužiaľ o veľmi častý problém. Najmä v krajinách tretieho sveta a v krajinách na východ od nás.
Neľudské pracovné podmienky nie je jediný tieň, ktorý fast fashion vrhá na ľudí.

Ovplyvnení sú aj ľudia, ktorí v módnom priemysle nepracujú ale majú tú smolu, že žijú v prostredí zasiahnutom praktikami fast fashion. Títo ľudia nemajú veľakrát prístup k čistej pitnej vode, keďže býva znečistená v dôsledku farbenia látok a vypúšťania odpadových vôd vzniknutých pri premývaní farbených látok do riek či z dôvodu presakovania odpadových vôd do spodných vôd. Okrem znehodnotenej vody sa kontaminujú aj potraviny, ktoré sa v týchto oblastiach pestujú a to so sebou prináša nemalé zdravotné problémy, keďže mnohokrát títo ľudia nemajú na výber a tieto potraviny konzumujú. Alebo si dokonca ani nie sú vedomí toho, že ich pôda a vody sú kontaminované. Za koľko zničených životov môže priamo i nepriamo fast fashion ostáva otázkou. Na ktorú možno radšej ani nechceme poznať odpoveď.

Fast fashion a príroda

Ako sme si už stihli načrtnúť, drvivá väčšina oblečenia, ktoré sa za rok vyrobí, končí v zabudnutí na skládke. Mizivá, naozaj extrémne mizivá, časť vyradeného oblečenia sa recykluje. Recyklácia oblečenia totižto nie je až tak jednoduchá záležitosť. Oblečenie preto končí v spaľovniach a splodiny vznikajúce pri jeho likvidácii znečisťujú ovzdušie. Likvidácia nechceného oblečenia však nie je jediný spôsob, ako fast fashion vplýva na životné prostredie. Samotná výroba oblečenia je totižto veľmi špinavý biznis. Počnúc vstupnou surovinou – napríklad takou bavlnou, až po farbenie, balenie, dopravu. Určite mnohí dvíhajú obočie, ako je možné, že taká nevinná bavlna je problém. Však sa predsa jedná o prírodnú surovinu. To je síce pravda, ale bavlna je veľmi náročná rastlinka. Najmä teda tá, pri ktorej sa pestovatelia snažia získať finálny produkt za čo najnižší čas a za čo najmenších nákladov. Táto bavlna, označovaná aj ako klasická či neekologická bavlna, je poriadne smädná potvorka. Množstvo bavlny, ktoré je potrebné na ušitie obyčajného trička, spotrebuje pri svojom raste toľko vody, koľko by dospelý človek pil po dobu troch rokov. Ďalšia voda sa, samozrejme, spotrebuje pri jej spracovaní. Smädná bavlna a jej neudržateľné pestovanie si napríklad pripísalo zásluhy na vysychaní Aralského mora. Z tohto štvrtého najväčšieho jazera sveta dnes už ostalo len úbohých 10%.

Ďalším dôležitým faktorom pri pestovaní „zrýchlenej verzie“ bavlny je používanie pesticídov a podporovačov rastu, ktoré znečisťujú a znehodnocujú pôdu a dostávajú sa do spodných vôd.

Dostali sme teda základný produkt na výrobu oblečenia – bavlnu - a prírode sme dali dosť zabrať. Tým sme ale neskončili, bavlnu treba pozbierať a upraviť. Fast fashion priemysel používa väčšinou na zber bavlny stroje, manuálny zber je totižto pomalší. Následne sa bavlna vo fabrike spletá do neupravených kusov látok, ktoré sú ale veľmi znečistené. Obsahujú oleje, vosk a iné prvky, ktoré súvisia s automatizovaným zberom i samotným pestovaním. Aby sa tieto nežiadúce látky odstránili sa bavlna premýva. Na toto premývanie sa mieša špeciálny kokteil chemikálií, ktoré nečistoty odstránia. Kde potom táto voda končí nechávame na našu predstavivosť...

Bavlna je teda pozbieraná, popremývaná a následne ju treba nafarbiť podľa požiadaviek klienta. Pri výrobe nekvalitného oblečenia, kde kvantita zďaleka preskakuje kvalitu, určite nehľadajte kvalitné a biologicky nezávadné farby. Odpadová voda z farbenia látok znečisťuje spodné vody, dostáva sa do riek, znehodnocuje pôdu.

Čerešničkou na tejto odpadovej torte sa stáva uhlíková stopa, ktorú za sebou nezmazateľne necháva textilný priemysel. Ročne sa vyprodukuje až 1,2 miliardy top CO2. Takto ten údaj môže znieť hrozivo, ale naozaj obludné rozmery nadobudne až keď si povieme, že je to väčšie množstvo ako dokopy vyprodukuje letecká a námorná doprava.

Fast fashion a udržateľnosť

Módny priemysel pomaly zabíja prírodu a degraduje ľudí na úroveň otrokov. A prečo toto všetko? Aby sme si mohli kúpiť dvojeurové tričko, o mesiac ho vyhodiť, lebo viac nevydrží a kúpiť si ďalšie? Presne o tomto mlynské koleso zvané fast fashion je. Špinavý, špinavý biznis. Už sa na to tričko v skrini nedokážete pozrieť ako rovnako ako predtým? Nič to, ani my nie. Dnes, kedy je potreba udržateľnosti vo všetkých aspektoch nášho života tak potrebná, aby bol tento svet obývateľný aj pre generácie čo prídu po nás a našich deťoch, si môžeme s rukou na srdci a čistým svedomím povedať, že fast fashion je pravým opakom udržateľnosti. Tieto dva pojmy od seba nemôžu byť vzdialenejšie. Odpoveďou na udržateľný trend v módnom priemysle je slow fashion.

Slow fashion

Pravda o módnom priemysle sa veľa ľuďom nebude páčiť. Je totižto veľmi jednoduché pred problémami zatvárať oči a možno sa aj tváriť, že neexistujú. Ak sa ale raz pozrieme pravde do očí a uvedomíme si, o čom vlastne fast fashion v módnom priemysle je, už nie je cesty späť a my už sa na módu a nakupovanie nikdy nebudeme pozerať rovnakou optikou ako doteraz.

Módny priemysel ročne vyprodukuje viac ako 80 miliárd kusov oblečenie. Na svete aktuálne žije necelých 8 miliárd ľudí... Keď si vezmeme, koľko z toho je starších ľudí, ktorí si nové oblečenie nekúpia ako je rok dlhý, koľko je ľudí pod hranicou chudoby, ktorí si nové oblečenie kúpiť nemôžu či koľko je ľudí žijúcich v rozvojových krajinách ďaleko od civilizácie, ktorí si oblečenie vyrábajú svojpomocne. Taký Masai v Afrike asi nechodí do retailu na oblečenie...

Suma sumárum, logika nepustí. Oblečenia sa vyrába zbytočne veľa. Módny priemysel dokonca rozoznáva 52 „ročných období“ a novú kolekciu vychrlí každý týždeň! Tomu sa hovorí nezmyselné plytvanie. Preto drvivá väčšina končí na skládke. Ak sme si niekedy mysleli, že nepredané či prípadne do obchodu vrátené oblečenie sa recykluje, boli sme jednoducho naivní. Najhorším faktom ale ostáva, že väčšina oblečenia, ktorú ročne vychrlí módny priemysel, je úbohej kvality a je vyrábaná v neľudských podmienkach, ktoré majú od etického pracovného prostredia na míle ďaleko. A ešte aj zbytočne, lebo končí zabudnutá na skládke.

Slow fashion a ľudia

Slow fashion svojim etickým prístupom vytvára fair-trade prostredie pre ľudí, ktorí v ňom pracujú. Väčšina slow fashion značiek sa drží filozofie „keep it simple“, oblečenie šije ručne a v obmedzenej výrobe. Je totižto veľmi ťažkou úlohou zostať slow fashion pri narastajúcom dopyte a nenechať sa stiahnuť do kola pásovej výroby. Slow fashion značky pracujú s využitím lokálnych zdrojov surovín aj pracovnej sily. Etické pracovné prostredie je v slow fashion priemysle must. Však na tom celá táto filozofia stojí. Málo, kvalitne, z udržateľných zdrojov a v úctivých podmienkach.

Slow fashion a príroda

Slow fashion sa svojim prístupom snaží ovplyvňovať prírodu v čo možno najmenšej možnej miere. Na rozdiel od klasickej a pažravej bavlny používa šetrnejšie materiály, ktorých pestovanie tak nezaťažuje životné prostredie. Organická bavlna nepochádza z geneticky modifikovaného semena, rešpektuje sa jej „životný“ rastový cyklus a na jej pestovanie sa nepoužívajú pesticídy ani podporovače rastu. Pestovanie organickej bavlny je menej náročné na vodu a energiu, spotrebuje o viac ako 70% menej vody a 60% menej energie. No potrebuje viac času, preto sa na výsledný produkt čaká dlhšie. A to nesedí do filozofie fast fashion. Našťastie sa slow fashion na veci pozerá inou optikou. Pri pestovaní organickej bavlny sa rešpektujú prirodzené potreby pôdy, preto sa na poliach plodiny striedajú, aby mala pôda časť sa regenerovať. Preto vie niekedy trvať až tri roky, kým sa výsadba bavlníka vôbec dostane na radu. Vďaka tomu je ale pôda silná a výživná a tak nie je potrebné dopovať ju pesticídmi. Takáto pôda dokonca efektívnejšie zadržiava vodu, preto je aj spotreba pri pestovaní eko bavlny až o 70 % nižšia v porovnaní s jej neekologickou a geneticky modifikovanou sestrou. Bio bavlna sa častokrát zbiera manuálne, preto neobsahuje v porovnaní s klasickou toľko nečistôt a nemusí sa chemicky premývať. Aj farbenie bio bavlny je kapitolou samou o sebe. Módne podniky snažiace sa o udržateľnosť spracovania bavlny a ekologický prístup na farbenie svojich látok používajú farby čo možno najviac nezávadné a neškodné.

Slow fashion a udržateľnosť

Okrem prístupu k surovinám a výrobe sa líši aj samotný princíp produkcie. Produkcia má svoje limity, vyrába sa len obmedzené množstvo produktov. Ponuka reflektuje na dopyt. Vyrába sa skutočne len to, čo sa spotrebuje a zachová princípy udržateľnosti. Aj vďaka tomu je dopad slow fashion produkcie na životné prostredie podstatne jemnejší, nespotrebuje sa totiž toľko materiálu, nevytvorí sa ani taká veľká uhlíková stopa a v konečnom dôsledku sa netvorí ani toľko odpadu. Vďaka tomu hovoríme o slow fashion ako o udržateľnom prístupe k móde.

Slow fashion nie je iba o pestovaní bio bavlny a rešpektovaní etických kódexov. Do slow fashion radíme aj oblečenie, ktoré dostane druhú šancu. To sa deje pomocou bazárov, swapov, darovania či upcyclingu. Práve upcycling sa stáva mimoriadne populárnou záležitosťou. Ide o aktívnu recykláciu oblečenia. Oblečenie sa prešíva a dostáva nový dych. Upcyclovať si môže človek aj doma, ak sa na to cíti a má aspoň trochu manuálnej šikovnosti ☺. Viac o možnostiach ako dať oblečeniu druhú šancu a pridať svoju trochu do slow fashion.

Vyber si svoje smerovanie

Po prečítaní týchto riadkoch a odhalení škaredej pravdy o módnom priemysle je absolútne nemožné pozrieť sa do výkladu obchodu s rovnakými pocitmi ako predtým. Módny priemysel je drsný a nemilosrdný biznis. Fast fashion sa neštíti využívať pre svoj profit lacnú pracovnú silu, deti, starcov a ničiť životné prostredie. Kontaminované vody a pôda je len odrazovým mostíkom ničivých dôsledkov módneho konzumu. My však teraz poznáme pravdu a môžeme byť súčasťou zmeny. A tou zmenou je slow fashion. Nakupujeme s rozmyslom, uvedomele a udržateľne. Zisťujme si informácie o pôvode vecí, ktoré kupujeme. Zaujímajme sa o prostredie, z ktorého naše oblečenie vzišlo. Nedajme šancu nekalým praktikám. Radšej zainvestujme väčšie množstvo peňazí do produktu, ktorý je kvalitný, pochádza z prostredia, ktoré sa správa šetrne k prírode a prešlo rukami šičiek pracujúcich v etických a dôstojných podmienkach. V tomto prípade platí, že každý z nás, kto aktívne priloží ruku k zmene sa počíta. Každý z nás je želiezkom v ohni.

Aj my v Be Lenka považujeme udržateľnosť, etické pracovné prostredie a pro-ekologický prístup k výrobe za základné piliere fungovania konzumnej spoločnosti. Preto aj naše topánky šijeme z ohľadom na životné prostredie, používame lokálne suroviny, recyklujeme nevyužitý materiál. Etika a fair-trade sú u nás must. Bez toho to nejde.

Dokonalou kombináciou k udržateľnosti a lepším začiatkom je kapsulový šatník zo slow fashion produktov. Takýto šatník vydrží roky a nikdy sa nezunuje. Navyše je jeho dopad na životné prostredie minimálny a my tak môžeme každý deň s čistým svedomím siahnuť do skrine a vybrať si oblečenie s vedomím, že odmietame podporovať špinavý biznis a neľudské pracovné podmienky skryté pod ligotavým pozlátkom módneho priemyslu.

Jeden múdry muž raz povedal: „Ži tak, aby sa na seba vedel pozrieť do zrkadla.“ Vedieť o tom, čo fast fashion spôsobuje a žiť s vedomím, že podporujeme nekalé praktiky a pasívnym spôsobom stojíme za ničením prírody a ľudských životov moc nekorešponduje s tou múdrou radou. Svet volá po zmene. Pri zmene je najťažší prvý krok. S každým ďalším krokom to už ide ľahšie a ľahšie. Chce to len trochu odvahy a vykročiť. My do toho ideme s plným nasadením. Podporujte s nami slow fashion.